Cesta do Klokánie bola cestou na 6.Celosvetový
potlach Československých trampov a začala sa ešte v roku
1998 na splave Lužnice. Tu sme stretli kamaráta Dědka
z Kanady, ktorého sme očarili tým, že keď dorazil
k stavidlu a potreboval preložiť kánoe, ani sa nenazdal a
už aj mohol nasadať a pokračovať. Slovo dalo slovo a keď
zistil, že sme člnkujúci sa trampi, oboznámil nás
z budúcim potlachom v Austrálii. Aplauz a nadšenie boli
obrovské, ale s blížiacim sa termínom sa znižoval počet
cestujúcich. Nakoniec som tri mesiace pred odletom
zaplatil letenku a nechal som si vybaviť vízum.
Aby som na
odvrátenej strane Zeme nebol uplný analfabet, učil som sa
aj jazyk. V Klokánii som však zistil, že to asi nebola
angličtina. Jediný kto hovoril spisovne a zrozumitelne,
bol policajt. Mal som s ním pohovor ohľadne prekročenia
rýchlosti o 17km/h na ceste z Queenslandu do Sydney.
Môj prví let
20.9.2001 o 9:45 som teda nastúpil so zvláštnym pocitom
do lietadla (nikdy predtým som neletel ). Vyrovnával
som sa s tým ešte skoro hodinu, kým sa lietadlo
nepresunulo na koniec dráhy. Tam sa otočilo a prišla
tá nepredstavitelná chvíla. Lietadlo sa "roztriaslo"
a naberalo rýchlosť. O chvílu to vyzeralo, ako keby
som sa nachádzal na schodišti a tý čo sedeli
na prednejších sedadlách boli o niekoľko schodov vyššie.
Vždy som si myslel, že sa vzlietava pri väčšej rýclosti,
ale pri pohľade cez okno sa mi rýchlosť zdala malá.
Niekde pri výške okolo 8000 metrov po desať minútovom stúpaní
sa mi zdalo, že lietadlo zastavilo a vyplo aj motory.
Našťastie tomu tak nebolo. Spoločnosť na sedadlách
mi robili vietnamský "obchodníci", ktorý cestovali do Columba.
Pozívali ma zo sebou, ale vzľadom k vykričanosti toho miesta
som nešiel s nimi. Okrem toho som bol očakávaný na letisku
v Sydney. Cesta inak ubiehala príjemne. Oči som mal väčšinou
nalepené na okne a obdivoval som krajinu až po Turecko, kde
sa zotmelo. Prelet nad Afganistanom a Indiou
však predstavoval tiež nádherný vizuálny zážitok.
Mestá v tme z diaľky vyzerali ako šedý popol a keď sme
prelietali nad nimi, až vtedy bolo vidieť aj svetlá.
Vtedy pripomínali tlejúcu pahrebu. Len osvetlenie dávalo
tušiť o rozlohe mesta, ktoré sú posiate s neuveritelným množstvom chrámov vystavaných rôznym bohom. Pristávanie v Kuala Lumpur sa zdalo byť dosť nepríjemnou chvílou z letu, pretože sa podomnou objavila "priepasť". Klesanie trvalo dlho a zdalo sa mi, ako
keby lietadlo klučkovalo niekde medzi kopcami.
Tu ma vietnamskí priatelia, s ktorými som počas letu
prehodil ešte niekoľko slov opustili. Lietadlo sa
na ďaľšiu cestu už nenaplnilo cestujúcimi a vedlajšie
sedadlá ostali prázdne. Pri ďalšom lete som tak mohol
spokojne zaujať polohu ležiaceho spiaceho Járy Cimrmana.
Po 22 hodinách letu 21.9. o 16:15 miestneho času som
vystúpil na opačnom konci Zeme. Zisťujem,
že sa tam nechodí dolu hlavou.
Najväčšie mesto Južnej pologule
Sydney sa stalo mojim dočasným domovom a Vilo mojim
hostiteľom a opatrovateľom v jednej osobe. Niektoré
zaujímavosti mi poukazoval, ale aj napriek veľkej snahe
sa musel venovať biznisu, a tak som väčšinu svojich
prehliadok v meste absolvoval sám. Vďaka tomu som však
mohol niektoré zaujimavostí vychutnať
do uplných detailov a nebol som obmedzený voľným časom svojho
hostiteľa. Navštívil som Koala park, kde som sa
pozdravil z hovoriacim papagájom a naháňal aj koalu.
Bol som v Taroonga zoo, kde sú živočíchy, o ktorých
bežný člověk zo Severu ani len nemá predstavu.
Poprechádzal som sa v Royal Botanic Park, ktorý sa
nachádza vedľa Opera House. Cez obed je záhrada plná
ľudí, ktorí si sem odskočia zabehať si alebo sa
poprechádzať. Bol som v starom akváriu, ktoré je na
Manly ( 30 minút loďou od opery ). Neďaleko sa nachádza
Irish Pub, kde som vychutnával dobré a vlastne aj prvé pivo asi dve hodiny po prílete pri pohlade na pláž a Pacifik.
Presuniem sa ale opäť bližšie k historickému centru The Rocks.
Neďaleko sa nachádza veľké akvárium,
kde majú 11 000 živočíchov. Je tam aj zmenšená forma
Veľkej koralovej bariéry, v akváriu dlhom približne 30
metrov. Nakoľko v ňom boli ryby naozaj farebne veľmi
pestré, tak som ich nazval vodnými papagájmi. Nachádza
sa tam aj ryba z Južného pólu v nádrži
s vodou, ktorá má –1°C s poznámkou, že pri desiatich
stupňoch by sa ryba uvarila. Z technických vecí som si nedal ujsť návštevu námorného múzea, kde som sa dozvedel, že Cook
objavil kontinent ako prvý len vďaka tomu, že konkurenčné
námorníctvo sa cestou k zatiaľ nepoznanému kontinentu
zastavovalo na každom maličkom ostrove, kde zbierali
ustrice. Takto to stojí v tom múzeu. Len niekoľko metrov
od múzea sa nachádza nadzemná "monorail", jednosmerná
železnica. Výsledkom modernej architektúry je nádherná
budova opery, ktorá sa nachádza oproti osobnému prístavu.
Nakoľko bolo po ruke aj 3D kino s najväčším plátnom,
pozrel som si počas pobytu dva filmy.
Technickou zvláštnosťou je výhliadková veža Centerpoint Tower,
vysoká 305 metrov, ktorá je ukotvená lanami a odklon spôsobený vetrom sa vyvažuje neuveriteľnými 162 000 litrami vody. Za najväčší technický skvost považujem samotný most Harbour Bridge. Podľa informácií z pred cesty sa na moste mala nachádzať pamätná tabuľa, že sa konštrukcia vyrábala aj v
Československu. Túto tabulu som tam nenašiel,
ale v jednej z veží mosta,
ktorá slúži ako výhliadková veža a múzeum je predsa len niečo, čo svedčí o vtedajšej účasti Československa na stavbe. Nachádza sa tam mikrometer, ktorý používali inžinieri na meranie pri stavbe a pochádzal
z Poldi Kladno. Samotný most bol postavený v roku 1932.
Stavali ho z oboch brehov naraz a poloblúky boli
ukotvené lanami o breh. Po dokončení a spojení oblúku
sa laná odstránili. Kto neverí, nech si to overí!