www.carodej.cz

Cesta na druhú stranu Zeme

Brána do zálivu Parramatta

Rozhodnutie o ceste do Austrálie

Cesta do Klokánie bola cestou na 6.Celosvetový potlach Československých trampov a začala sa ešte v roku 1998 na splave Lužnice. Tu sme stretli kamaráta Dědka z Kanady, ktorého sme očarili tým, že keď dorazil k stavidlu a potreboval preložiť kánoe, ani sa nenazdal a už aj mohol nasadať a pokračovať. Slovo dalo slovo a keď zistil, že sme člnkujúci sa trampi, oboznámil nás z budúcim potlachom v Austrálii. Aplauz a nadšenie boli obrovské, ale s blížiacim sa termínom sa znižoval počet cestujúcich. Nakoniec som tri mesiace pred odletom zaplatil letenku a nechal som si vybaviť vízum. Aby som na odvrátenej strane Zeme nebol uplný analfabet, učil som sa aj jazyk. V Klokánii som však zistil, že to asi nebola angličtina. Jediný kto hovoril spisovne a zrozumitelne, bol policajt. Mal som s ním pohovor ohľadne prekročenia rýchlosti o 17km/h na ceste z Queenslandu do Sydney.
Harbour Bridge

Môj prví let

20.9.2001 o 9:45 som teda nastúpil so zvláštnym pocitom do lietadla (nikdy predtým som neletel ). Vyrovnával som sa s tým ešte skoro hodinu, kým sa lietadlo nepresunulo na koniec dráhy. Tam sa otočilo a prišla tá nepredstavitelná chvíla. Lietadlo sa "roztriaslo" a naberalo rýchlosť. O chvílu to vyzeralo, ako keby som sa nachádzal na schodišti a tý čo sedeli na prednejších sedadlách boli o niekoľko schodov vyššie. Vždy som si myslel, že sa vzlietava pri väčšej rýclosti, ale pri pohľade cez okno sa mi rýchlosť zdala malá. Niekde pri výške okolo 8000 metrov po desať minútovom stúpaní sa mi zdalo, že lietadlo zastavilo a vyplo aj motory. Našťastie tomu tak nebolo. Spoločnosť na sedadlách mi robili vietnamský "obchodníci", ktorý cestovali do Columba. Pozívali ma zo sebou, ale vzľadom k vykričanosti toho miesta som nešiel s nimi. Pohľad na mesto z Centerpoint Tower

Okrem toho som bol očakávaný na letisku v Sydney. Cesta inak ubiehala príjemne. Oči som mal väčšinou nalepené na okne a obdivoval som krajinu až po Turecko, kde sa zotmelo. Prelet nad Afganistanom a Indiou však predstavoval tiež nádherný vizuálny zážitok. Mestá v tme z diaľky vyzerali ako šedý popol a keď sme prelietali nad nimi, až vtedy bolo vidieť aj svetlá. Vtedy pripomínali tlejúcu pahrebu. Len osvetlenie dávalo tušiť o rozlohe mesta, ktoré sú posiate s neuveritelným množstvom chrámov vystavaných rôznym bohom. Pristávanie v Kuala Lumpur sa zdalo byť dosť nepríjemnou chvílou z letu, pretože sa podomnou objavila "priepasť". Klesanie trvalo dlho a zdalo sa mi, ako keby lietadlo klučkovalo niekde medzi kopcami. Tu ma vietnamskí priatelia, s ktorými som počas letu prehodil ešte niekoľko slov opustili. Lietadlo sa na ďaľšiu cestu už nenaplnilo cestujúcimi a vedlajšie sedadlá ostali prázdne. Pri ďalšom lete som tak mohol spokojne zaujať polohu ležiaceho spiaceho Járy Cimrmana. Po 22 hodinách letu 21.9. o 16:15 miestneho času som vystúpil na opačnom konci Zeme. Zisťujem, že sa tam nechodí dolu hlavou. Sydney z Taroonga zoo

Najväčšie mesto Južnej pologule

Sydney sa stalo mojim dočasným domovom a Vilo mojim hostiteľom a opatrovateľom v jednej osobe. Niektoré zaujímavosti mi poukazoval, ale aj napriek veľkej snahe sa musel venovať biznisu, a tak som väčšinu svojich prehliadok v meste absolvoval sám. Vďaka tomu som však mohol niektoré zaujimavostí vychutnať do uplných detailov a nebol som obmedzený voľným časom svojho hostiteľa. Navštívil som Koala park, kde som sa pozdravil z hovoriacim papagájom a naháňal aj koalu. Bol som v Taroonga zoo, kde sú živočíchy, o ktorých bežný člověk zo Severu ani len nemá predstavu. Poprechádzal som sa v Royal Botanic Park, ktorý sa nachádza vedľa Opera House. Cez obed je záhrada plná ľudí, ktorí si sem odskočia zabehať si alebo sa poprechádzať. Bol som v starom akváriu, ktoré je na Manly ( 30 minút loďou od opery ). Neďaleko sa nachádza Irish Pub, kde som vychutnával dobré a vlastne aj prvé pivo asi dve hodiny po prílete pri pohlade na pláž a Pacifik. Presuniem sa ale opäť bližšie k historickému centru The Rocks. Neďaleko sa nachádza veľké akvárium, kde majú 11 000 živočíchov. Je tam aj zmenšená forma Veľkej koralovej bariéry, v akváriu dlhom približne 30 metrov. Nakoľko v ňom boli ryby naozaj farebne veľmi pestré, tak som ich nazval vodnými papagájmi. Nachádza sa tam aj ryba z Južného pólu v nádrži s vodou, ktorá má –1°C s poznámkou, že pri desiatich stupňoch by sa ryba uvarila. Z technických vecí som si nedal ujsť návštevu námorného múzea, kde som sa dozvedel, že Cook Foto z akvária

objavil kontinent ako prvý len vďaka tomu, že konkurenčné námorníctvo sa cestou k zatiaľ nepoznanému kontinentu zastavovalo na každom maličkom ostrove, kde zbierali ustrice. Takto to stojí v tom múzeu. Len niekoľko metrov od múzea sa nachádza nadzemná "monorail", jednosmerná železnica. Výsledkom modernej architektúry je nádherná budova opery, ktorá sa nachádza oproti osobnému prístavu. Nakoľko bolo po ruke aj 3D kino s najväčším plátnom, pozrel som si počas pobytu dva filmy. Technickou zvláštnosťou je výhliadková veža Centerpoint Tower, vysoká 305 metrov, ktorá je ukotvená lanami a odklon spôsobený vetrom sa vyvažuje neuveriteľnými 162 000 litrami vody. Za najväčší technický skvost považujem samotný most Harbour Bridge. Podľa informácií z pred cesty sa na moste mala nachádzať pamätná tabuľa, že sa konštrukcia vyrábala aj v Československu. Túto tabulu som tam nenašiel, ale v jednej z veží mosta, ktorá slúži ako výhliadková veža a múzeum je predsa len niečo, čo svedčí o vtedajšej účasti Československa na stavbe. Nachádza sa tam mikrometer, ktorý používali inžinieri na meranie pri stavbe a pochádzal z Poldi Kladno. Samotný most bol postavený v roku 1932. Stavali ho z oboch brehov naraz a poloblúky boli ukotvené lanami o breh. Po dokončení a spojení oblúku sa laná odstránili. Kto neverí, nech si to overí!