Tak ako každý rok, i na toto leto sa pripravil splav. Zúčastnilo sa ho popri
inventárnych kusoch aj niekoľko nových tvárí. Celý splav skorkoránoval, alebo
skapitánoval kamarát Braňo zvaný aj Karfiol. Splav sa konal za mimoriadne
horúcich letných dní, pričom sa veltoky vyznačovali suchými korytami. Na vodu sa
vyrážalo 3.8.2003, o 12:30. Prvú noc sme chceli pôvodne spať u Rusa, ale nakoľko
tam bolo obsadené, pokračovali sme ďalej. V Tomašove sme na hati preložili lode a
splavili sme to až do Vlkov. Prišli sme dosť unaveni a tak veľa zábavy po večeri
nebolo. Okrem toho tam náladu „robila“ partia už riadne spumprlikovaných vodákov.
Nedeľa
Ranné vstávanie sa uskutočnilo až okolo deviatej a na galeje sa išlo až po menších
opravách dvoch lodí opäť na obed. Cestou, alebo skôr vodou sa časom zvyšovalo
množstvo zastávok na ochladenie telesnej teploty a znižovala sa rýchlosť lodí.
V Jelke do reštaurácie sme takto dorazili až po pätnástej. Aj keď je pri vode,
nestihli sme sa najesť celá partička za kratšiu dobu ako dve hodiny. Pri brehu sme
si mali možnosť vyskúšať aj silu elektrického oplotenia pre dobytok. No poviem vám,
je to riadna šupa. Po sedemnástej sme sa vydali ďalej, dúfajúc, že nablízku
nájdeme miesto na spanie. Žiaľ minuloročná veľká voda narobila takú paseku,
že aj staré známe miesta boli len spomienkou. Po tme, okolo desiatej sme teda
dorazili bez vlastného pričinenia opäť do Jelky, tentokrát k mlynu. Tu sme sa
utáborili a niektorí si odskočili ešte po postavení stanov zapiť absolvovanie
tohto úseku.
Pondelok, útorok
Po raňajkách sa čakalo na kamaráta Smaťa, ktorý mal doraziť z Rysov
a Zuzku, ktorá ho mala doviesť. Rozhodli sme sa s Pedrom, že sa spustíme na ranč
(asi tak kilometer za Jelkou), kde je jazero a kde by sme si teda mohli aj
zachytať nejaké ryby. Ryby, aj keď sme ich síce videli a dokonca hádzali návnadu
pred ne, mali asi úpal a neskákali na háčik. Po krátkej rybačke ochutnávame
rôzne destilované produkty a vydávame sa ďalej do Madarászu.
Jediným pozitívom je tu bazén. Všetko ostatné je mizerné. Vysoká cena za osobu,
nefungujúca teplá voda v sprchách a hajzle (inak sa to nedá nazvať), práve
po nálete ťažkých bombardérov s rozmlátenou keramikou. Tu sme pobudli dve noci,
nakoľko za nami prišiel kamarát Fero, ktorý žiaľ nedostal na splav dovolenku a tak
si mohol len odskočiť. Oslávili sa tu aj štyridsiatiny kamarátky Tonči so
40% produktom akéhosi liehovaru. No bolo to ťažké.
Streda
Ďaľšou zastávkou mala byť Jahodná, ale nakoľko sme mali nejaké meškanie kvôli
častému prekvapkávaniu, tak sa to zmenilo na mlyn pri Tomašikove. Keď sme však
dorazili na miesto, čakala nás nepríjemná situáciu. Táborisko bolo obsadené. Neostalo nám
teda nič iné ako opäť pred zotmením hladať nejaké vhodné miesto, kde by sme sa zložili.
Našťastie to však asi po hodine splavu dopadlo celkom dobre. Karfiol si spomenul na pauzu
s predchádzajúceho splavu a tak sme mali o nacľah postarané. Jediným negatívom bolo
vynášanie kanoe do prvého poschodia (na vysoký breh). Asi kilometer nižšie bolo miesto kde
by sme sa nemuseli štverať na breh. Po večery nasledovala oslava objaveného územia na táborenie.
Štvrtok
Ako inak, opäť vyrážame na obed. Do Jahodnej prirážame
po tretej. Ideme si nakúpiť do obchodu a konečne na nejaké pivo. Ono skôr čakáme
so Žabkom na jeho odvoz, nakoľko končí splav aj s Kubkom. Do krčmy dorazí aj
Darinkina kolegyňa Paulina, ktorej o dve hodiny neskôr kamarát Žolko hovorí Julča.
Takže pokračujeme ďalej, ale len do reštaurácie Alba Régia. Z tohto podniku je len
názov pôvodný, pochádza ešte z éry komančov. Tu sme si dali s Pedrom na polovicu
pečené koleno a halászlé. To druhé nestálo za nič, dokonca nás dobehli, ale to
koleno predčilo všetky očakávania. Výsledkom toho obžerstva bolo, že sme zaspali
až po tretej ráno.
Piatok
Do rozpáleného dňa sme tentokrát vyrazili o trochu skôr.
Niektorých síce pobolievala hlavenka, ale inak si nesťažovali a dokonca sa veľmi
radi prekvapkávali aj napriek spomínanej chorobe. Ďaľším a posledným táboriskom
bola lúka pri prečerpávacej stanici pod Topolníkmi. Sem sme sa s Pedrom trochu
poponáhlali, pretože sme si chceli zachytať ryby.Rozbalili sme stany naľahko aby
sme mali v noci sieť proti „moskytom“ a šli sme na ryby. Na háčik nám nečakane
skočil celkom slušný boleň, ktorý si asi pomýlil návnadu s ranenou rybou, alebo
už od pažravosti bral všetko. Keď sme ho chceli pustiť, už to nechcel rozplávať a
nakoľko sme nemali možnosť na vhodné spracovanie, vymenili sme ho za kávu, ktorá
bola po vysmážanom syrovci, leču a ďaľších jedlách výborná.
Sobota
Na galeje sme opäť
vyrazili nezvyčajne skoro, okolo 10:30. Do tretej sme mali byť v Kolárove pod
mostom, kde nás mal čakať odvoz. Napriek tomu sa na vode opäť spotrebovávali
tentokrát už posledné zásoby všetkého vrátane vody. Vzhľadom k tomu, že bol Váh
veľmi nízky, Malý Dunaj tiekol až k Váhu a dal sa teda len tak splachovať. Pod mostom sa podľa nás dali
nastavovať hodinky.
Bol to dobrý splav, Karfiol to zvládol na jedničku, niektorí zvládli zásoby
od liehovarov a niektorí sme sa šetrili. Veď predsa telo nemusí byť za každú
cenu predčasne zhumplované. Na budúci rok pôjdeme zas, aby si poniektorí aj okolnú prírodu všimli.
