Odkaz pre Karla Kryla

Slovo je tláchanie kráľov,
výkrik z tmy,
hrozba od tunelárov,
čo čistú myseľ na chvíľu zakalí.

Kráľ sa len sprosto usmieva,
keď dvoran,
baníkom sa stáva,
a kráľovskej pokladne dane nedodáva.

A ten čo panské obrába?
Päste nedvíha,
poučený osudom iných,
nešíri zástup niktošov nevinných.

Poddaný opäť ticho otročí,
zdieraný hradom,
maľuje šľachte nad hlavu,
tuhou, veľkú výraznú svätožiaru.

Tá jazva na boľavej duši
nevznikla od ruží,
ktorou opilec občas
svoju útlu nežnú ženu bije.

Slová od básnika ožili
vlci na Slnko vyjú,
a ľudia malého kráľovstva,
hubou zas svoju zem ryjú!

25.11.2001
© 2003 - 2014 LA, all rights reserved